Materiál v odevnom priemysle a krajčírstve...

Odev nemožno chápať plošne, ale ako priestorový objekt, na ktorom sa uplatňuje dynamika, pohyb, ľahkosť a ťarcha, nosnosť strihu a odrazy svetla na farbe. Ten istý strih vyhotovený z hodvábu, alebo z bavlny má diametrálne odlišný výraz. Materiál ovplyvňuje strihové vyjadrenie. Ťažké materiály vyžadujú jednoduchý strih s dobre premyslenými švíkmi a záševkami. Ľahké bavlnené tkaniny majú určitú nosnosť, ktorá umožňuje prejav tvaru. Splývavé materiály, ako hodváb alebo úplet, vyniknú na šikmo ukladanom strihu.

Každý materiál má svoje charakteristické vlastnosti, ktoré možno pri tvorbe strihu využívať. Materiály z chemických vlákien alebo zmesí bývajú niekedy vydarenými napodobeninami prírodných materiálov. Klasické prírodné materiálny ako ľan, bavlna, vlna, hodváb, sú najstaršie v histórii. Čínski cisári zakladali hodvábnické manufaktúry, do Európy sa hodváb dostal v 3. storočí a to najprv do Talianska, odtiaľ do Francúzska a ďalej.

Bavlna je obľúbená a zároveň najvýznamnejšia svetová surovina. Pestuje sa v USA, Číne, Rusku, Indii, Japonsku. Vlna v Austrálii, Rusku, Argentíne, Novom Zélande a USA.

Pred 2. svetovou vojnou sa začali používať syntetické vlákna. Americký chemik Carothers ho ako prvý vyrobil pre priemyselné použitie pod názvom nylon, ďalšie vlákna orlon, perlon, silon sa uplatnili pri výrobe dámskych pančúch nyloniek a siloniek a tiež pri výrobe bielizne. Syntetické vlákno má mnoho funkčných vlastností a uplatnilo sa nielen v odevníctve, ale aj pri výrobe športového oblečenia, má nenáročnú údržbu, je nekrčivé, odolné proti oderu, má schopnosť odpudzovať vlhkosť a nečistoty. Hlavným výrobcom je Japonsko, USA, Nemecko, Veľká Británia, Česko.

Farbenie všetkých materiálov vytvára charakter odtieňa, farbenie živočíšnymi alebo rastlinnými farbami je nahrádzané syntetickými farbivami. Pri náročnejších vzoroch ako batikovanie, sa používa prírodné farbivo. Organická chémia poskytuje niekoľko 1000 farebných variácii. Pestré, živé farby pôsobili na citovú stránku, uplatňovala sa v africkej kultúre, v neskorej gotike a renesancii, baroku, impresionizme, secesii, kládol sa dôraz na ladenie a náväznosť farieb. Farebné kombinácie sú individuálnou záležitosťou spotrebiteľa, farebné vnímanie je subjektívne. Pri farebných kombináciách odevov nejde iba o súhrn farieb ale aj o vyváženosť proporcií sivo ružová kombinácia pôsobí inak ako maslovo červená, dôležitý je individuálny vkus, cit a farebnosť.

Odev - jeho význam a funkcia...

Odev má význam i funkčnosť v každej krajine. Je hmotnou potrebou obyvateľstva. Pri trvalom rozširovaní hrubej výroby v textilnom a odevnom priemysle, pri zvyšovaní vývozu a dovozu, ostáva problém kvalita, obnova a obmena sortimentu a plnenie stále náročnejších úloh a inovačných procesov.

Najjednoduchšie povedané, význam odevu spočíva v ochrane, zahaľovaní a estetike. Rozlišujeme odev mužský, ženský, detský, pre dospievajúcu mládež, spodný, vrchný, pracovný, spoločenský, rekreačný, špeciálny, konfekčný, šitý na mieru, podšitý a nepodšitý.

Pod pojmom odev môžeme tiež chápať vonkajšiu úpravu, teda tetovanie, farbenie pokožky, úprava vlasov, brady, nosenie amuletov, ozdôb.

Úžitková funkcia odevu sa líši strihom, tvarom, farbou a materiálom. V rôznych klimatických podmienkach plní viacero funkcií, napríklad je ochranou pred dažďom, slnkom, pieskom, zahriatím pred chladom, poskytuje vzdušnosť v horúčavách.

Ako kultúrny prejav podlieha odev rôznym hľadiskám, napríklad estetickým, výtvarným, hodnotovým, funkčným, hygienickým. Najmä to posledné hľadisko sa začalo uplatňovať v 20. storočí ako zdravotná osveta. Rokokové dámy a páni svoj nepríjemný zápach utápali veľkým množstvom voňaviek a púdru. Mnohovrstvové oblečenie neudržiavali v dôslednej hygiene. Postupne sa používali ľahko čistiteľné materiály, odhaľovalo sa ľudské telo, budovali sa hygienické zariadenia. Pred osemdesiatimi rokmi ešte nebola kúpeľňa v bytoch samozrejmosťou. Odev v prvom rade musí korešpondovať so životným štýlom a osobnosťou používateľa.

V súčasnosti sú niektorí módni tvorcovia schopní zachovať svoju tvorivú individualitu a vytvárať odevy, ktoré často krát pripomínajú umelecké dielo. To sa týka výroby odevov na objednávku zo špeciálnych salónov, ako haut coutur.