Ako to bolo...

Chov oviec a pestovanie ľanu v našich oblastiach zanechalo stopy na ľudovom kroji a výšivkách. Podľa druhu práce sa menil a prispôsoboval aj odev. Napríklad dlhé sukne si ženy zastrkovali za pás, aby neprekážali pri práci.

Odev vládnucich tried prevažoval reprezentačnou funkciou, no niekedy v protiklade s logikou. Ťažké brokáty pošité drahými kameňmi, ktoré vážili veľa kilogramov. Prísna španielska móda so stiahnutými živôtikmi. Krinolíny, široké sukne, šnurovačky, prehnane úzky pás, upäté kabátce, na úkor pohybu alebo hygieny za cenu absurdity, významné bolo hodnotové hľadisko.

Odev vznikol aj ako prostriedok na zahaľovanie ľudského tela, odlišoval sa v etnických a civilizačných kruhoch. Zahaľovanie a odhaľovanie niektorých častí tela sa viaže na erotiku a sex, ktoré mali v rozličných spoločnostiach a historických obdobiach rozdielne formy prejavu, zákazov, konvencií alebo obyčajov. Hlboké dekolty boli erotickým prejavom. Stará krétska kultúra odhaľovala ženské poprsie. Zakrývanie hrude vysoko ku krku ale odhalenie chrbtu, minisukne odkrývali takmer celé nohy. Nenosenie spodnej bielizne pod sukňami plnil funkciu erotickej výzvy, formulovanej akokoľvek. Aj celkom zahalená viktoriánska žena 19.storočia, bola záhadou pre rôznych básnikov a umelcov preto, že neukazovala nič iné ako tvár a špičku topánok. Džínsová móda presadila neformálne oblečenie takmer na všetky príležitosti.

Mužská móda neskorého stredoveku sa farebnosťou, vyzývavosťou a nápaditosťou vyrovnala ženskej móde. Nohavice sa ozdobovali. Španielskym a francúzskym šľachticom či rokokovým gavalierom sa šili odevy z nápaditých materiálov a dopĺňali sa ozdobami. Postupom času sa stával oblečenie civilnejším, nenápadnejším a praktickým. Zasahuje ženská emancipácia, jej pracovné zaradenie, postavenie ženy v spoločnosti, nosenie nohavíc, plášťov, kombinéz. Žena sa zúčastňuje verejného života, čo ovplyvňuje aj módu.

História odevu...

V histórii odievania mal ideál krásy v rozličných obdobiach rozporné črty.

Pre gotickú krásku bola typická esovitá prehnutá línia postavy riešená vo vertikálach, s malou guľatou hlavou a hladkým účesom.
Renesančná móda sa približovala k prirodzenej proporcii tela, k členitému riešeniu odevu. Talianska renesancia používala dekoratívnosť drahocenných materiálov.
Francúzky zákon z roku 1294 vymedzoval odev každého stavu a striedanie s ročnými obdobiami.
Španielska móda 16. a 17. storočia zošnurovala trupy na neuveriteľne úzky objem. Krinolíny a okružie vytvárali neprirodzený, nepohyblivý ideál, v súlade s požiadavkou dôstojnosti a nádhery.
Začiatkom 18. storočia bol u nás vydaný cisársky reskript, ktorým sa zakazovalo nosiť dovážané textílie. V českom sneme v roku 1615 bol plášť – šuba oficiálny odev, bez ktorého nesmeli úradníci, ani občania vstúpiť na Hrad.
Antický vzor približovali priesvitné a splývavé tkaniny s nariasenými strihmi ako ideál krásy.
Secesná silueta 20. storočia, v nevýraznej farebnej škále odmietala šnurovanie a dlhé sukne.
Móda 20. storočia priniesla rozličné úpravy módnej línie od geometrickej, rozšírenej, podoba presýpacích hodín, línia X, H, A, púzdrová línia, no základom bolo štíhle zdravé telo, hygiena, hrdo vzpriamená postava. Niekedy sa vyžadovali chlapčenské typy s úzkymi bokmi bez poprsia, inokedy sa zdôrazňoval pás, dĺžka nôh.

Ženské oblečenie sa doplnilo cestovnými kostýmami, plášťami do dažďa, v roku 1900 sa presadila základná kombinácia ženského oblečenia, sukňa a blúzka aj keď cyklistika a plávanie celkom neodložili šnurovačku. Presadzovali sa nové módne podnety v materiáli, kockovaných, pruhovaných vzorov.

Rozvoj fotografie, filmu, televízie, od 18. storočia módne časopisy, menili módnu propagáciu aj povedomie nielen aktuálne ale aj masovo a predpokladajú módny idol v podobe herečky, speváčky, hlásateľky. Greta Garbo, Marlene Dietrich, stelesnenie ženy, vampa, ktorému sa podriaďovali módne doplnky a líčenie tváre. Po 2. svetovej vojne americký film priniesol módny typ prezentovaný Deannou Durbin.

V 50. rokoch sa objavuje sexbomba Marilyn Monroe s plnými tvarmi, dlhými nohami si obliekala drahú toaletu, šperky, kožušiny. Brigitte Bardot v 60. rokoch s plochejšou postavou a tvárou ženy- dieťaťa, v spodnej bielizni alebo v minisukniach s akoby neupravenými dlhými vlasmi. Obmenou bola anglická manekýnka Twigy, ktorá svojou chudosťou reprezentovala skôr detskú ako ženskú siluetu.

V 70. rokoch filmová herečka Barbara Streisand dáva v módnych typoch prednosť rafinovanejším a ženskejším vzorom. Postupnosť rokov priniesol nové módne kulisy, už nie čajové spoločnosti, záhrady a plesy, ale prostredie veľkomesta, ulice, kde sa manekýnky fotografovali v akcii v dynamickom pohybe, fotografický ateliér, automobilové preteky, diskotéka.

Po 2. svetovej vojne sa spotrebiteľskou skupinou stávajú mladí ľudia 20. až 30. rokov, nezávislí a ekonomicky sebestační. Presadzuje sa idol mladosti. Neformálnosť vynecháva spoločenské úbory, koktailové šaty, smoking, frak. Vznikajú generačné rozpory, to, čo sa pokladalo za krásne očami matiek, je nemožné v očiach dcér. Generačná skupina Hippies tvorila typickú módu, nohavice džínsového typu, orientálne, kvetinové prvky, fetišizmus, odhaľovanie tela.

Demokratizácia priniesla rozvoj techniky, technológie a zmeny v ekonomickej štruktúre, spriemyselnenie módy. V manufaktúrnom období mal odev trvalú hodnotu a bol šitý - zhotovovaný väčšinou ručnou prácou. Šijacie stroje sa v parížskych salónoch začínali používať až v roku 1857. Móda v kapitalistickej spoločnosti sa prejavuje v bežnom oblečení ako sú dlhé nohavice, pulóvre vyrobené priemyselne, vo veľkej sérii a z lacného chemického vlákna, alebo individuálne na mieru, z luxusného materiálu.

Móda minisukní vrcholila koncom 60. rokov a vytvárala ideál mladého dievčaťa. O 5 až 6 rokov neskôr sa minisukne hodnotili ako nemódne, nevkusné a neestetické.

Až do 17. storočia sa odevy šili na mieru. V roku 1770 založili v Paríži prvý významnejší obchod s odevmi s konfekciou. Na prelome 18. a 19. storočia sa začal budovať odevný priemysel a v roku 1824 bol založený podnik La Belle Jardiniere. U nás sa odevný priemysel sústredil v Prostějove a v Trenčíne, kde má dlhoročnú tradíciu.

Od začiatku 19. storočia sa venuje pozornosť meraniu obyvateľstva. Vzrast obyvateľstva sa mení a odevný priemysel musí tieto zmeny sledovať. Zisťujú sa dĺžky, šírky, obvody a ich vzájomné pomery. V rozličných krajinách sa objavuje koordinácia veľkostných čísel na výrobkoch. Usiluje sa o jednotnosť veľkostí v európskom odevnom priemysle.

Symboly odevu...

Odev je mnoho funkčnou záležitosťou so symbolickým významom, napríklad používanie bielej a čiernej, ktoré vyjadrujú smútok alebo radosť. Biela bola typická pre oblečenie v antickom Grécku, bola módna začiatkom 19. storočia a koncom 70. rokov minulého storočia. Čierna bola farbou bohatého meštianstva , bežná pri slávnostných príležitostiach mužov i žien. Symbolika sa dotýka moci, bohatstva, tradícií, zvykov, predpisov, spoločenských noriem v strihu, farbe... a má svoj význam. Vidíme to na uniformách, rúchach, krojoch, športovom, spoločenskom aj detskom oblečení.